Svätá Mária Magdaléna svätica 1. storočia po Kristovi, je vo všetkých štyroch evanjeliách zobrazovaná pod krížom a ako svedkyňa Pánovho vzkriesenia. Zmienky o nej sú vo Svätom písme veľmi strohé. Je spájaná s galilejským mestom Magdala, ktoré nepoznáme. V zoznamoch ženských mien v Novom zákone je až na evanjelium podľa Jána (19,25) uvádzaná na prvom mieste. Z toho vyplýva, že medzi ženami, ktoré nasledovali Ježiša mala vedúcu úlohu. Bola blízko pri Ježišovi, ktorého nasledovala a snažila sa mu posluhovať a dávať tak príklad ostatným učeníkov k jeho nasledovaniu. V Jánovom evanjeliu Mária Magdaléna sa stáva pre nás dôležitým spojivom medzi Ježišovou službou v Galilei, krížom a vzkriesením. Ján v 21-2,11-18 spomína, že Mária Magdaléna prišla k Ježišovmu hrobu ešte za tmy. Tam videla, že kameň od hrbu bol odvalený. Najprv si myslela, že Ježišovo telo bolo odnesené a oznámila to apoštolovi Petrovi a inému učeníkovi . Po oznámení sa hneď vracia na miesto prázdneho Ježišovho hrobu, kde bdela a plakala. Nad ránom sa jej zjavujú dvaja anjeli a pýtajú sa jej: „Žena prečo plačeš?“ Odpovedá: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili“ (Jn 20,13).Následne obrátiac sa stretá s Ježišom, ktorý sa jej pýta : „Žena prečo plačeš? Koho hľadáš?“ V prvom momente ho nespoznáva, lebo v domnení že je záhradník mu hovorí: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem“. Ale vo chvíli ako ju Ježiš oslovil po mene, Mária spoznajúc Ježišov hlas, mu vyznáva svoju vieru v neho keď ho osloví: „Rabbuni“ čo v preklade znamená Učiteľ. Keď Mária ide bližšie k nemu, Ježiš jej hovorí: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ (Jn 20,17) Ján potom jednoducho uzatvára celú túto udalosť slovami: „Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.“ (Jn 20,18) Mária Magdaléna, ktorá bola prvým svedkom Ježišovho vzkriesenia tak dostáva misijné poverenie, ktoré hneď aj uskutočnila a to zvestovať správu, že Ježiš vstal zmŕtvych. Jej svedectvo je medzi Ježišovými nasledovníkmi prijaté ako pravdivé a uchováva sa do dnes. Podľa tradície po zoslaní Ducha Svätého na Turíce prešla na územie dnešného Francúzka kde ohlasovala vieru v Krista. Neskôr strávila 30 rokov na púšti v St. Maume. Na sklonku svojho života prišla do Efezu kde aj zomrela. Jej pozostatky boli v roku 899 prinesené do vtedajšieho Konštantínopolu.
V ikonografii sa zobrazuje v kajúcom alebo kniežacom rúchu s prikrytou hlavou. V období baroka bola sakrálnom umení znázorňovaná aj ako hriešnica. Znázorňovaná je tiež z krížom, s nádobou so vzácnou masťou, alebo bičom či hudobným nástrojom. Je patrónkou kajúcnikov, kajúcich prostitútiek i kaderníkov. V cirkevnom kalendári sa slávi jej spomienka 22. júla.